reklama

Materstvo - tak skoro? v dnešnej dobe - veď si uži...

moje posolstvo

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Už od malíčka som sa pozerala do každého kočíka. V desiatich rokoch, keď som videla dokument o komunistickej pôrodnici, kde na jednom vozíku sa viezlo aj 15 novorodencov som vedela, že this is it... Mojej mamky známa študovala pôrodnú asistentku a niekde tam sa to začalo. V puberte som mala rôzne záujmy a nemala som núdzu o chlapcov, práve naopak. Tvrdú pubertu som si prežila ako 14 ročná, kedy mamka na práškoch bola... No už v pätnástich som túžila po rodine, manželovi a dieťati... nehľadala som si frajera ale manžela. Našlas om ho v sedemnástich (poznali sme sa od štrnástich). No bol tu háčik... on ani počuť o manželstve alebo deťoch. Tak som musela čakať vyše osem rokov kým to v ňom ako tak dozreje. Moje biologické hodiny tikali a tikali a čakala som a čakala. Pre všetkých naokolo som bola divná... ok pochopím, že na gymnáziu mať dieťa...ok máš čas a nič ti neujde, počas vysokej školy... ok trebalo by to aj dokončiť... No stále aj potom to bolo pre všetkých divné... Môj manžel chcel najprv slobodu, užiť si a mať hmotný základ, bral to zodpovedne z tejto strany. Ja som to brala srdiečkom a cítila som sa pripravená už dávno. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre to, aby som sa čo najdôkladnejšie pripravila na tehotenstvo, pôrod a starostlivosť o dieťa som si urobila vysokú školu života- pôrodná asistencia. Mnoho som sa naučila a aj to denne využívam pri mojich deťoch. Chvála bohu som sa po veľkej snahe dostala aj na pôrodnicu - ako pôrodná asistentka. Deň čo deň vďačím za ten dar- dar práce, ktorá ma nadovšetko naplňa. Nie nadarmo sa hovorí, že je to poslanie. Pacientky si ma chvália, lebo že na mne vidieť, že ma práca baví, neotravuje ma, že mamičky neberiem ako čísla či diagnózy... vážia si ľudský prístup. Tým, že som mama dvoch detí tak viem čím prechádzajú - ich obavy, otázky v hlave. Snažím sa vcítiť do pacientky a starať sa o nich tak, ako by to bola moja sestra či mamka... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obidve naše detičky sme počali v podstate na prvý šup až sa smejeme s manželom, že on si len gate dá dole a ja už tehotná... Veľmi si vážim, že sme natoľko zdraví, lebo v mojom okolí je mnoho párov, ktoré majú problém počať, donosiť,dieťa neprežilo či majú choré až postihnuté deti... Mám 33 rokov ale tak 40% mojich známych ešte nemá deti - niektorí nechcú o nich ani počuť, niektorým sa nedarí dlhodobo splodiť dieťa, niektorí nemajú s kým a niektorí čakali príliš dlho (stále boli prednejšie iné hmotné či zážitkové statky a teraz je problém).

Keď som zistila, že som tehotná bolo to úžasné. Prosila som o bezproblémové tehotenstvo a aj som ho mala. Ten záver bol viac dramatickejší. Oliver Thomas sa narodil v Anglicku, 13 dní som ho prenášala a po 32 hodinovom pôrode (z toho 2 hodiny som tlačila - bez nástrihu, bez poranenia, bez vonkajšieho zásahu) sa nám narodil v prítomnosti mamky a ocka. Nebyť manžela tak tlačím doteraz...vážim si, že túto čarovnú chvíľu prežil somnou. Pri splodení sme boli dvaja a dvaja sme boli aj pri narodení... Otvoril jedno očko, otvoril druhé očko... najkrajšia chvíľa dovtedy... Veľmi som si užívala malého chlapčeka a aktívne sa mu venovala- opäť som bola čudná... a túžila po druhom bábetku... Laura vznikla na prvý šup a vedela som od prvej chvíle, že som tehotná, lebo ,,to" bolo dokonalé. Počas druhého tehotenstva som mala problémy a tak som ho takmer celé preplakala. V 32 tt som zdrhla z Anglicka - bez manžela... On zaťatý, že do Prešova nepríde, ja zaťatá, že neprídem do UK. Napokon ustúpil manžel za čo mu budem večne vďačná - to Laura mala už 8 mesiacov... Laura bola ,,High need baby" - teda náročné dieťa čo som zle zvládala - sama bez manžela. Dodnes neviem na čo to bolo dobré. Ale nakoniec sa to všetko utriaslo. Teraz som veľmi šťastná. S manželom sa ľúbime snáď ako nikdy predtým, máme obidvaja výborné práce (ja som ešte lektorka predpôrodnej prípravy), máme krásne, zdravé a šikovné detičky (7 a 4), máme hmotného nad čo potrebujeme - no čo si viac priať... už len zdravíčko a dennodennú pohodu. Pri pohľade na novorodencov sa mi tisnú slzy dojatia do očí... srdiečko by ešte chcelo ale tak na to, že manžel nechcel ani jedno a ja som chcela štyri - máme kompromis. ďakujem za to čo mám a nech sa pozitívna energia šíri ďalej.

Anita Semančíková

Anita Semančíková

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

pôrodná asistentka na klinike a lektorka predpôrodnej prípravy v dvoch materskych centrách, distribúcia pomôcok na predpôrodnú prípravu, mamka dvoch detí a manželka, žila som 4 roky v UK, mám kopec záujmov, venujem sa ženám a žijem si svoj sen Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu